Hľadaný výraz: Mt 17,14-21; Mk 9,14-29; Lk 9,37-43; Lk 17,6, Preklad: Ekumenický preklad, Počet výsledkov: 4
| 14 Keď prišli k zástupu, pristúpil k Ježišovi istý človek, padol na kolená 15 a prosil ho: Pane, zmiluj sa nad mojím synom, lebo je námesačný a veľmi trpí; často padá do ohňa a často do vody. 16 Priviedol som ho k tvojim učeníkom, ale oni ho nemohli uzdraviť. 17 Ježiš odpovedal: Ó, neveriace a skazené pokolenie! Dokedy ešte budem s vami? Dokedy vás budem znášať? Priveďte mi ho sem! 18 Ježiš mu pohrozil a démon z neho vyšiel. Od tej chvíle bol chlapec zdravý. 19 Potom prišli učeníci k Ježišovi a osamote sa ho spýtali: Prečo sme ho nemohli vyhnať my? 20 On im odpovedal: Pre vašu malú vieru. Amen, hovorím vám: Keby ste mali vieru čo i len ako horčičné semienko a povedali by ste tomuto vrchu: Prejdi odtiaľto tam!, tak prejde, a nič pre vás nebude nemožné. |
| 14 Keď sa vrátili k ostatným učeníkom, videli, že sa okolo nich zhŕkol veľký zástup a že zákonníci sa s nimi hádajú. 15 Len čo ho videli, všetci ľudia užasli. Bežali mu naproti, aby ho pozdravili. 16 Ježiš sa ich pýtal: Prečo sa s nimi hádate? 17 Jeden zo zástupu mu odpovedal: Učiteľ, priviedol som ti svojho syna, posadnutého duchom nemoty. 18 Keď ho to pochytí, ústa sa mu spenia, škrípe zubami a chradne. Už som požiadal tvojich učeníkov, aby z neho vyhnali zlého ducha, ale nevládali. 19 Ježiš im odpovedal: Neveriace pokolenie! Ako dlho ešte budem s vami? Dokedy vás budem znášať?! Priveďte chlapca ku mne! 20 Priviedli ho teda k nemu. Keď duch uvidel Ježiša, hneď chlapcom zalomcoval. Chlapec sa zrútil na zem, zvíjal sa a z úst sa mu valila pena. 21 Ježiš sa pýtal jeho otca: Odkedy sa mu to stáva? On odpovedal: Od detstva. 22 A veľa ráz hodil chlapca do ohňa i do vody, aby ho zmárnil. Ak môžeš niečo urobiť, zľutuj sa nad nami a pomôž nám! 23 Ježiš mu odpovedal: Ak môžeš?! Pre toho, kto verí, je všetko možné. 24 Chlapcov otec hneď zvolal: Verím, pomôž mojej neviere! 25 Ježiš si všimol, že sa zbiehajú ľudia. Pohrozil nečistému duchu slovami: Duch nemoty a hluchoty, prikazujem ti: Vyjdi z neho a nikdy viac sa doňho nevracaj! 26 Duch vykríkol, silne chlapcom zalomcoval a vyšiel. Chlapec vyzeral ako mŕtvy, takže si mnohí mysleli, že zomrel. 27 Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a chlapec vstal. 28 Keď Ježiš vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho pýtali: Prečo sme ho nemohli vyhnať my? 29 Povedal im: Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou. |
| 37 Na druhý deň zostúpili z vrchu. V ústrety mu prišlo množstvo ľudí. 38 Tu akýsi muž zo zástupu vykríkol: Učiteľ, prosím ťa, pozri na môjho syna, moje jediné dieťa! 39 Zmocňuje sa ho zlý duch, takže z ničoho nič vykrikuje, lomcuje ním, až sa mu pení z úst; takto ho trýzni a len ťažko ho opúšťa. 40 Prosil som tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nemohli. 41 Ježiš povedal: Neveriace a skazené pokolenie, dokedy mám byť ešte s vami a znášať vás? Priveď sem svojho syna! 42 Ako chlapec prichádzal, zlý duch ho zvalil a lomcoval ním. Ježiš pohrozil nečistému duchu, uzdravil chlapca a vrátil ho otcovi. 43 Všetci žasli nad veľkou Božou mocou. Keď sa všetci čudovali, čo všetko robil, povedal svojim učeníkom: |
| 6 Pán povedal: Ak by ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora!, poslúchla by vás. |
